Moje prvé internetové kroky viali cez programátorstvo a potom som začal písať mnoho seriálov a recenzií. Vždy keď si nájdem čas a čítam svoje prvotiny, pomyslím si, že vyspelosť človeka robí vyspelosťou schopnosť vedieť si stáť za tým, čo ste už relatívne dávno povedali, alebo napísali - nehanbiť sa za to a dokázať na tom ešte aj stavať svoje ďalšie počiny. Bohužiaľ, na mnohom, čo z môjho pera musel papier zniesť v období štrnástich rokov sa už dnes dá iba smiať.
Problémy s vekom
Vtedy sa písal rok 2000 a s vekom som mal, okrem puberty, veľké problémy ešte aj na internete. V jednom nemenovanom médiu mi nedali ani možnosť skúsiť niečo napísať, ako redaktor dnes už zabudnutého servera Agent.sk som zasa nemohol kvôli právnym problémom písať pod svojim vlastným menom, ale sa musel podpisovať menom môjho brata. Inde žiadali štrukutúrovaný životopis a keď videli môj vek, síce ma zobrali, no len preto, že sa im ukážkový článok veľmi, veľmi pozdával.
Potom som za čas vystriedal PC REVUE a PC_SPACE a keď ma to prestalo baviť, založil som spravodajský server Disk.sk. Tam sa mi, vďaka skvelému utajeniu darilo vyhýbať narážkam na vek, no keď ho niekto vytiahol na svetlo sveta, zväčša som neobišiel naprázdno.
Až teraz niekde na prahu vlastnej (právnej) dospelosti začínam zisťovať, že ma možno pre moje články ľudia začínajú brať úplne vážne. To už však od štrnástky pretieklo mnoho vody a v médiách bolo uverejnených mnoho článkov. Každopádne však moje problémy s vekom trojnásobne presiahli to, čo v článku popisujú kolegovia.
Zrenie
V diskusii mnohí dospelí tvrdia, že internet mladých o reálnom svete nič nenaučí. Mýlia sa na plnej čiare. Učiť sa zodpovednosti, vedieť si nepohnevať ľudí - toto sa nenaučíte, ak len na svojich vlastných chybách. A na internete to ide najlepšie.
Dozrieť podľa mňa znamená z profesného hľadiska najmä nepodľahnúť "HURÁ" náladám. Mladý človek sa pre niečo raz dva nadchne, potom to zanechá. Alebo úplne nezvláda výkyvy nálad, ľuďom vynadá a potom sa ospravedlňuje. Často podceňuje dôsledky, sľubuje, čo nevie splniť a podobne.
Z toho sa treba liečiť a na internete to ide najlepšie. Ja som osobne zlyhal mnohokrát a ešte aj zlyhám, kým sa naučím byť profesionálom. A takého Štefana Húsku (spomínaný v článku) poznám rok a za tento čas sa naučil toľko, že ma občas až zahanbuje. Nuž, kedy vás toľko naučili v škole?
Na záver hádam len niekoľko vtipných odkazov na moje začiatky:
Jeden z prvých rozhorčených zápiskov o neakceptovaní môjho veku - s odstupom času veľmi vtipné
Jedna z prvých recenzií internetových stránok - Vianoce 2001
Jeden z pokusov byť na internete vtipný - "Autonómia Chlpatých" - júl 2002
Môj zatiaľ ostatný pokus napísať recenziu literárneho diela - máj 2004
