Za najnezmyselnejšiu formu protestu som vždy považoval hladovku. Aj o hladovke totiž platí, že sýty hladnému neverí a ešte aj to, že je hlúpe niekoho vydierať samým sebou.
V oblasti protestov mi dnes nečakane rozšírila obzory táto stránka. Pozrite sa sami a učte sa.
"Kážete mi čosi vykonať? Na protest to vykonám!"
Volá sa Beata a kúpil som si ju za dve tisícky. Čítava mi Marínu, Mor ho!, Maroška a keď sa jej chce, pred spaním mi do úška šepká prostonárodné rozprávky. Milujem ako sa snaží vysloviť „ľ“. Aj to, že tón hlasu nemení podľa nálady. Beata je mojím osobným syntetizátorom ľudského hlasu. Čosi porozpráva aj vám. pokračovanie článku
Dlho sem nepíšem, veľa sa nezmenilo, iba som pribral nesmierne. Škodoradostník povie - "od obezity ani prsty na klávesnicu nenadžgá". A ja nadžgám, mozog obalený v tuku, no ešte lepšie péruje. Drobné príhody - nesmiešne, nepoučné - opäť zo života vyberám. pokračovanie článku
Dve tretiny života som sa za ňu hanbil a teraz cítim ako sa mi preháňa žilami. Ostrmuje ma, keď vystupujem z električky, na Kramároch ma lieči husacou masťou. V Turci rodná obec Socovce. Našiel som ju dnes gýčovito v spomienkach. (Na Obchodnej sa mi pasú husi. Heno zaženiem ich — a s nimi i smútok.) pokračovanie článku
"Koľko bude meškať vlak do Bratislavy?" uzimený januárom sa pýtam predavačky cestovných lístkov na vlakovej stanici vo Vrútkach. "Odkiaľ máte, že bude meškať, nič nebude meškať!," fľusá mi pohotovo do ksichtu srdivo a nasrane. (Kieho frasa mi tak vetí, akoby som jej psa ráno nenakŕmil a výplatu prepil - pýtam sa sám seba a v poobzretí zisťujem, že sa náš rozhovor práve zo súkromného zmenil na verejný.) "Slečna, ešte pred pol hodinou sa na vašej internetovej stránke písalo, že má vlak meškanie päťdesiat minút..." pokračovanie článku
V prvej vlne Štyri veci obehli všetkých dôležitých a potom sa, otrepané a nezaujimavé, dostali ku mne. Takto po funuse to človeku nemôže lichotiť. A predsa je to dôvod oprášiť neaktualizovaný blog a čosi opäť napísať. I keď - bude to niekto čítať? Nedbám. Aspoň sa tu po to môžem o pár rokov vrátiť... pokračovanie článku
Ako žiačik piateho ročníka Základnej školy v Kláštore pod Znievom som pod vedením pani učiteľky Bartovej nahral na magnetofónovú pásku dve ľudové piesne. Odspieval som ich následne pred okresnou porotou súťaže Zlatý slávik 1997 a vo veľkej konkurencii získal druhé, nepostupové miesto.
Tá páska kdesi dlho ležala a dnes sa opäť našla. Môj Silvestrom opotrebovaný hlas v nej nostalgicky zakontrastuje s mojim vtedajším predmutačným zafarbením, detská nevinnosť sa kruto porovná s dospelostnými chorobami ľudskej svinskosti. A predsa sa do očí nakoniec vtlačí novoročná slza uspokojenia. Prečo?
Nech už veci bývali akékoľvek, znenazdajky sa mi dnes na oči ukázal ďalší z neodškriepiteľných dôkazov o tom, že som bol kedysi a že možno budem aj dnes. Je to radostné zistenie. Želám ho aj Vám.
Namiesto pohľadnice posielam chrapčajúci kus svojej histórie.
"Hovoríte po anglicky?," zastavili ma na Esenpéčku dvaja Španieli a úpenlivo prosili, aby som im poskytol radu, ako sa vysomáriť v zamotanom meste Bratislave. "Sme tu už tri dni a nemôžme stretnúť žiadne ženy, máte vôbec nejaké?" pokračovanie článku
Drobné príhody z veľkého mesta, nesmiešne, nesmutné, iba také – všedné. Weblog si ich pamätaj, čitateľ prečítaj - múdry však z toho nebudeš. Týmto sa verejne pripájam sa k spomienke Tomáša Bellu na blogy, ktoré pokojne mohli byť aj o ničom. pokračovanie článku
Bratislava - mesto plné električiek, kaviarni - všade vlastná vyššia kultúra života. Popri nej ja - chlapec z dediny, jednoduchý, prichádzam jej rýchlikom Turiec v ústrety a kochám sa v jej nádherách. Tu je niekoľko mojich prešporských zážitkov. pokračovanie článku
Átriove domky Študentského domova Ľudovíta Štúra, pár mužov a veľké množstvo žien. Spoločne záchody, spoločné sprchy a spoločný balkón. Žiadne pisoáre. Žiadne zábrany. pokračovanie článku
Krásne sa náš ľud vyjadroval na tému žena, len čo je pravda. Rozprávka krásna, (dô)vtipná i poučná. ("...Múdremu mužovi netreba múdrej ženy ako je sám";
"...Len jeden múdry a veľa bláznov popri ňom vyžije...")
Vypočujte si ju vo formáte mp3
Bombastické pracovné ponuky zaplavujú internet dennodenne – nastúpte ihneď, stačí vám telefón a počítač s internetom. Nikto vám nebude striktne určovať pracovný čas, kontrolovať či naozaj pracujete, nútiť odrábať nadčasy a vyberať dovolenku. Nepotrebujete žiadne skúsenosti, prax v odbore je pasé - schopný človek sa uchytí kdekoľvek. K tomu ako odmena za minimálnu námahu päťdesaťtisícový plat („Záleží však iba na vás...“). Má to jediný háčik, na úvod treba zaplatiť aj niekoľko tisíc a nikto nevie, čo bude potom.
pokračovanie článku
Kde by bolo ľudstvo bez alchymistov, nepochopených géniov a novodobých zázrakárov. Narazil som na stránku, ktorá vám zrýchli internet, netreba pritom veľa úsilia - stačí si ju nastaviť ako domovskú.
"V čase špičky sa znepriechodňuje a zahlcuje celá sieť, keď sa prihlasuje veľa používateľov naraz. Je to práve preto, že pri prihlasovaní sa prenášajú objemné domovské stránky. Preto sme prišli s nasledovným riešením: umiestnite si www.ks.sk ako svoju domovskú stránku. Je čo do rozsahu veľmi malá a preto sa natiahne bleskovo. Nové okná si pootvárate neuveriteľne rýchlo."
Prišiel som na spôsob ako internet zrýchliť ešte viac. Namiesto Ks.sk si ako hlavnú stránku nastavte konkurenčný server about:blank.
Dedinská pivnica - celý rok by ste si v nej popri zemiakoch a zelenine ani nehvizdli a v lete, keď už je naskrze prázdna, skrýva naopak najväčšie bohatstvo - ozvenu. Každé šuchnutie má zrazu katedrálny prízvuk, aj falošný hlas nadobúda celkom nové (viacnásobné) dimenzie. Úžasná hračka do rúk samopašného speváka.
Presedím tam celé hodiny (nosím si stoličku) - spievam, rozprávam, vydávam pazvuky. Hrám sa ako malý chlapec. Zlý básnik by povedal, že "pre vlastné ego načúvam vlastné echo" a takúto miniatúru by nazval "Perpetum mobile". Dnes som vám z lásky kúsok vlastnej pivničnej improvizácie nahral... pokračovanie článku
Aká si mi chladná,
knižka moja vkladná...
pokračovanie článku
Romboid uverejnil vo svojom ostatnom čísle rozhovor so Slavomírom Ondrejovičom, riaditeľom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Čítanie je to poučné, spomínajú sa napríklad jazykovedci-"fušéri", neláska novinárov, ale i skostnatené štruktúry jazykovedy. "Nevšimli si, že náš jazyk mohutnie a silnie a že sa sami stávajú úzkostlivými horlivcami, ktorí často samému jazyku prekážajú, keď sa chce zhlbšia nadýchnuť."
"Nedávno som náhodou zablúdil pri surfovaní na internete do jedného z tých "blogistických" klubov, kde si každý môže povedať, čo chce a ako chce bez toho, aby vážil slová, lebo za nič nie je zodpovedný. Jeden z blogistov tam vyslovil názor, že by sme pri tom blogovaní mohli dať pozor aj na jazyk. Tento hlas však vyvolal odmietavé, ak nie rozhorčené reakcie: načo sa venovať formálnym veciam, keď ide o "obsah". Ach, aký omyl, aká nevedomosť! Veď jazyk je tým zázračným médiom, cez ktorý vnímame svet i seba a bez jazyka je nám neprístupný aj onen "obsah". Je to raster, ktorý sa zúčastňuje na utváraní sveta a aj na našom vlastnom formovaní."
Ondrejovič hovorí s najväčšou pravdepodobnosťou o nás - toto je článok, ktorý spomína. Teda skutočne jazykovedci občas brázdia slovenský internet? Zdvihlo mi to náladu.
Odkazovanie je najpostatnejšou podstatou internetu, jadrom všetkého, vďaka čomu tu dnes píšem a vy čítate. V článku nielen polemizujem nad zmyslom odkazov, ale odvažujem sa vám ešte aj radiť, ako by ste mali odkazovať vy. pokračovanie článku
Zo starého weblogu "Vôbec nemám dobré obdobie a som rád, že vládzem písať pre zamestnávateľa" napísal pred rokom Marián Jaslovský vo svojom blogu. Marián je, popri nás amatéroch, profesionál nad profesionálov a predsa mu dobre rozumiem. Laco Hruška sa zase sťažuje: "...Nemám chuť, náladu, motiváciu. Je to nedostatkom času alebo proste niet o čom písať? Zbavujem sa návyku blogovať?" pokračovanie článku
Celkom málo známa, pritom taká svieža a vtipná. Zuzka Majerovie, báseň, ktorej odkaz bol pred sto rokmi rovnako aktuálny ako dnes. Moderné kariéristky, frigidy a ohrňnosky. Neponáhľate sa z objektívnych príčin, no ktovie - možno raz celkom znenazdajky vyjdete na ocot. Hviezdoslav si teda vedel zadžoukovať! Vyberte si: Nahrávka, alebo plný text.
Taktiež som zistil, že práva na šírenie Hviezdoslavovho hlasu sú 50 rokov od uverejnenia voľné (§64 odst. 5 autorského zákona), a tak som z (vraj) neštandardného výstupu Českého rozhlasu, vyrobil dostupnejšiu empétrojku.
Podcast sa stal hitom najmä v zámorskej cudzine, pomaly ale isto sa zdá, že možno onedlho preskočí weblogy (no, možno to zas také horúce nebude, ale ktovie). Viacerí upozorňujete, že na Slovensku nemáme jediného podcastera. Zaplátal som dnes teda, historicky, ďalšiu z dier nášho internetu. pokračovanie článku
Už dávnejšie viem o nahrávke s Hviezdoslavovým hlasom. Dnes som ju zobral a vďaka sofistikovanému softvérovému vybaveniu som jej dopomohol do reality. Nasleduje teda fotomontážna videonahrávka s Hviezdoslavom recitujúcim Masarykovi blahoprajné verše k narodeninám. pokračovanie článku
Četujú, mailujú, smskujú. Odborníci sa už roky zaoberajú jazykom internetu, snažia sa nás, používateľov internetového slangu, pochopiť. Píšu o nás práce, pri ich čítaní máte na perách úsmev i obdiv - veľa sa nadrú títo neinformatici, kým niečo z nás odhalia. Tá nezainteresovaná zanietenosť je medzi riadkami natoľko zreteľná, že celkom presne viete odhadnúť, ako ťažko im je logicky pomenovať, čo značí hoci len také ".:::Linuuuux ruleeeez!.!.!:::.". Nasleduje výber z toho, čo o internete a jazyku jazykovedci napísali za posledných päť rokov. Môže to byť pre vás sfanatizované kvákanie extrémistu alebo i zaujímavý pohľad na to, ako to celé vyzerá zvonka. pokračovanie článku
Vo svojej nemalej tvorbe sa Hviezdoslav ukazuje ako ľúbiaci človek; jeho verše o láske patria k najkrajším v celých dejinách našej poézie. Jedno vyznanie sa neobjavilo v žiadnej zo zbierok, ba ani v zobraných spisoch. Ide o prepis niekoľkých slov, ktoré Hviezdoslav pripísal z druhej strany na svoju fotku Ilonke Novákovej, neskoršej snúbenici a manželke. pokračovanie článku
Na výzvu kolegu blogéra som svoje ne-diela prihlásil do súťaže Poézia pre cestujúcich a samozrejme, nič som nevyhral (nikdy nič nevyhrávam, táto moja životná skúsenosť spôsobila, že sa do súťaží nehlásim, ba priam nimi opovrhujem). Napriek tomu sa tentokrát porota uľútostila a nechala ma pochváliť, ba čo viac - moju tvorbu vybrala a vyvesila v nitrianskych autobusoch ako samostatné plagáty.
Dnes mi prišiel poštou jeden z nich (inak by mali so mnou Nitrou kolovať štyri verzie - Krčmárova dilema, Zubatá a Absolútna ekumenizácia). Pousmial som sa. Takú sladkú prehru mi ešte nikto nedožičil.
No a popritom, ako som zvažoval, či sa pochváliť nepochváliteľným, napadol mi takýto:
Krutý nepomer
Samochvála smrdí,
aj keď nie je čo chváliť
Prečo ale potom
práca prináša koláče
iba niekedy?
Dovidenia v Nitre! :-)))
Je to už dávno, čo som písal o stránke Stredoslovenských kameňolomov, ktorá napriek strohej grafike zaberá 1,2MB. Ak by ste chceli vedieť, ako na internete uverejniť jednoduchý formulár, pokochajte sa nasledujúcim príkladom. Filozofická fakulta Univerzity Komenského a jej 17,5 megabajtový formulár na predzápis.
Zase si to urobil, ty pľuhavý netvor bez literárneho nadania. Dolámal by som ti tie tvoje perá a ceruzky a s nimi i ruky a nohy, ty ničiteľ myšlienky, ty neokrôchaný definicionár a dôsledný materialista. Mal si pritom i kalkulačku? Trikrát personifikácia, dve metafory, štyrikrát humor?! Naničhodník!
Založ si do svojej databázy v hlave ďalšiu kolonku, vychŕľ pritom fakty z autorovho života, popíš, čo ho viedlo k takým nepochopiteľným bludom. Povedz, či sa to dobre (a rýchlo) číta, vyrob si nové lístočky, pozakladaj ich všade, kde to aspoň trochu zaváňa umením. Pán učiteľ ťa pochvália, pozorný čitateľ...
Už roky badám, že iba odpútavaš ľudskú pozornosť od velikánstiev slaboduchosťami. "Humor", "spomienka na mladosť", "cez opisy stvárňuje ľudí". Ty obyčajný príživník, ty skaziteľ, ty mučiteľ krasoty v bahnách plytkosti!
Dnes si to urobil znova. V Rakúzových Temporálnych poznámkach si pokazil vyvrcholenie svojou tupou ceruzkou. Mať tak možnosť celého ťa ňou prečiarknúť. Si nočnou morou autora.
Nieto takej silnej gumy, čo by svet zbavila tvojej existencie. Existuješ a ja sa s tým zmierujem vždy, keď otváram niečo hodnotné. Si a navždy budeš.
V pointe života by som ti však nikdy neprisúdil ani vedľajšiu úlohu.
Niečo z adrenalínovej blogérskej dieľne - Kozo bloguje (nielen) o pripravovanej ceste do Afriky.
Kedysi vládca ríše internetu, dnes bojuje o holé prežitie. Na pokraji spoločnosti, osamelý a vystrašený. Prevalcovaný vysokorýchlostným pripojením, ponižovaný v reklamách i medzi ľuďmi. Dial-upista - vymierajúca legenda z čias, keď sa surfovalo na stromoch. Posledný mohykán, zašlý a otrhaný symbol minulosti pre lepšiu budúcnosť. Aký bol, aký je? Zachovajme o ňom histórii aspoň akú-takú predstavu. pokračovanie článku
So šesťdesiatmesačnou záručnou dobou, jeden kus po korune (aj keď všetko nasvedčuje tomu, že je na sklade zatiaľ iba jedno vyhotovenie) - WiFi mačka, "ktorá každému každému prevádzkovateľovi bezdrôtových sietí prinesie šťastie". Kúpte si ju!
(Mimochodom, byť WiFi mačkou je ešte celkom fajn - kto vie po maďarsky, dá mi za pravdu). Via Haluze.sk
Je málo slov, ktoré studnicu frazeologizmov slovenčiny obohatili viac. Psa milujeme i nenávidíme, je pre nás ideálom i symbolom malosti. Kde je pes zakopaný? pokračovanie článku
Samo Trnka vo svojom nedávnom článku polemizuje o tom, ako by sme dopadli, keby sme sa nasilu chceli brániť inojazyčným výrazom. Používať slová ako tvrdina namiesto hardware, či JávaPis namiesto JavaScript - to chce nielen lignvistický talent, ale ešte aj poriadne kusisko odvahy. Našiel som čosi zaujímavé - niekde sa normálne operuje s čudesným výrazom hyperspoj. pokračovanie článku
Vedúci vývoja nových projektov SME.sk, bývalý novinár, autor článkov a textov, zakladateľ Zlatého fondu denníka SME a iné. Už blogujem na asap.tomasulej.sk.
131495582
tomas.ulejsme.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
