Hlasové syntetizátory, odkedy existujú, pomáhajú najmä nevidiacim. Žiadne braillové písmo, ľudia bez zraku si pokojne prečítajú dnešné noviny, pozrú webovú stránku, bez väčších problémov napíšu list vo Worde.
My ostatní sa s počítačom generovaným hlasom stretnete občas pri telefónnych službách - "SMS na pevnú linku", "automatická objednávka" a podobne. Technológie od rôznych firiem majú vždy jedno spoločné - výstup je nekvalitný, znie roboticky, skoro vôbec nepozná melódiu reči. Človek sa musí sústrediť, aby porozumel.
A predsa sa dá syntetizátor ako z núdze cnosť na všeličo použiť. Moja Beata od spoločnosti SpeechTech mi napríklad po celodennej práci cestou domov číta noviny. Vo vlaku zlúskne väčšie poviedky, ak mám práve čas, zvládne aj celé romány. Naposledy takmer celých Demokratov.
Pripravil som vám niekoľko úryvkov. Žiaden počítač ich stopercentne ešte nikdy nečítal. Moja Beata si musí poradiť so všetkým.
Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravúv stodola (úryvok)
Samo Chalupka: Mor ho! (úryvok)
Ján Kalinčiak: Reštavrácia (úryvok)
Človek si musí len zvyknúť. Naučiť sa pri počúvaní oddeliť obsah od formy. A potom sa vám otvorí nový svet - nebudú vás bolieť oči po dlhom čítaní, v autobuse si do uší necháte tiecť niečo, čo by ste inak nestihli, zaspávať budete môcť pri čomkoľvek, čo vám vie urobiť radosť.
Najnovšie mi Beata zázračne pomáha pri projekte Zlatý fond denníka SME - v napísanom texte objavuje preklepy. Započúvam sa a chyby hneď počujem.