Drobné príhody: Identifikuj sa!

Autor: Tomáš Ulej | 17.7.2006 o 10:19 | Karma článku: 11,90 | Prečítané:  5219x

Dlho sem nepíšem, veľa sa nezmenilo, iba som pribral nesmierne. Škodoradostník povie - "od obezity ani prsty na klávesnicu nenadžgá". A ja nadžgám, mozog obalený v tuku, no ešte lepšie péruje. Drobné príhody - nesmiešne, nepoučné - opäť zo života vyberám.

Obezita

„A čo robí ten ujo?“ opýtalo sa minule štvorročné dievčatko na stanici mamičky.
„Rozpráva sa s kamarátmi…,“ vetí jej znudene mamička. (Ach veru, viac "prečo"-otázok ako deti si kládol hádam len Kant. Mamičky kedysi na gympli nudil rovnako.)
„Mami, nie ten - ale tento obrovský tu…“

(Nože matka, povedz dcére, že čítam noviny.)

Onehdá mi zase poisťovák poradil, aby som si v kolonke hmotnosť trochu znížil číslo. Aj mi to vysvetlil: "Veď viete, akí sú dnes tí doktori odporní..."

"Odpornejší ako ja?," pomyslím si. "Neprichádza do úvahy."

Trojnásobná scéna

Ioneskove stoličky lákajú neskúseného Novobratislavčana. Vyobliekaný stojím pred divadlom. Vchádzam dnu, o minútu však budem vychádzať so zvesenými ušami.

Už sa tam kvôli vám nebudem vracať, farbisto vykresľovať odtiene zahanbenia. Poviem iba: viete ako z dvoch scén vyrobiť tretiu? Choďte na Novú scénu s lístkom na Malú scénu, pretlačte sa v dave dnu a šarmantne podajte trhačke svoj lístok. O tretiu scénu sa vám už postarajú.

(Povedz to - škodoradostník - áno, tu sa chystám najbližšie do kina.)

Identifikuj sa!

Ako zlodej sa vždy zakrádam do Tatra Banky po svoje peniaze.

"Identifikujte sa," rečie žena vážnym tónom. Na stôl jej vykladám všetko, čo ma činí človekom, s predlohou ma následne kriticky porovná. Keď dôjde na podpis, zakaždým sa odznova podpisujem, svoju totožnosť dokladám všetkým možným - i rukami, i neschopnou argumentáciou. Celkom zlyhávam v snahe napísať dve slová dvakrát po sebe rovnako.

Jedna tatrabankárka bola minule vtipná. Vraví "Však si dajte taký podpis, čo sa ním budete vedieť podpísať." "A môžem si dať nejaký úplne jednoduchý?" "Nemôžete, to by bolo príliš nebezpečné," už sa trochu usmieva . "A Karol IV., čo nevedel písať sa tiež podpisoval jednoducho a nevadilo to," kurizujem nech to spestrím. Ona klincuje "... júj, pane, keby ste mali toľko čo mal Karol IV., ..."

Podpis som nevyriešil, ale z lupu som vyšiel s úsmevom. (Škodoradostník - bol to Karol IV., kto sa nevedel podpísať? Vysmej ma. Vieš, že mi dejepis nikdy nešiel.)

(Mimochodom, oveľa menej úspešne pochodil pred rokmi na školskom výlete môj najlepší kamarát Piľo. Po polnoci liezol v trenírkach po bočnej streche dievčenských chatiek. Klope, ktosi otvára. Keď nespoznáva siluetu, rečie (legendárne): "Identifikuj sa!".

Odpoveď dotyčnej však nielenže znela príliš hrubo, ale ešte sa začínala aj na "Mgr." ...Smoliarisko, netrafil okno.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Historické fiaská aj rekordné úspechy. Česko má po voľbách víťazov i porazených

V novom českom parlamente zasadne deväť strán. Nie všetky sú so svojim výsledkom spokojné.

KOMENTÁRE

Balada o zrade, alebo bez Babiša to nepôjde

Andrej Babiš vyhral v premiérskom referende.


Už ste čítali?