Na dedinu rozpomienky (Gýč na tému domov)

Autor: Tomáš Ulej | 8.4.2006 o 20:22 | Karma článku: 11,86 | Prečítané:  5457x

Dve tretiny života som sa za ňu hanbil a teraz cítim ako sa mi preháňa žilami. Ostrmuje ma, keď vystupujem z električky, na Kramároch ma lieči husacou masťou. V Turci rodná obec Socovce. Našiel som ju dnes gýčovito v spomienkach. (Na Obchodnej sa mi pasú husi. Heno zaženiem ich — a s nimi i smútok.)

<a href=Typickí Socovčania so svojim miláčikom . To bolo hlboko v dvadsiatom storočí. Dnes už takých nenájdete. " />Typickí Socovčania so svojim miláčikom . To bolo hlboko v dvadsiatom storočí. Dnes už takých nenájdete.

Z najstaršieho

„Stůj, noho, zasratá místa jsou kamkoli kráčíš!“ parafrázoval sa u nás v Socovciach kedysi v deväťdesiatom piatom Kollár a myslelo sa tým na kravské lajná po cestách. Hrdí majitelia si svoje kravky vyháňali na pašu cez dedinu; venčilo sa však iba počas cesty a na chvost nikto nikomu neuväzoval vysávač. (Ani toaletného papiera vtedy nebolo pre kravy. Teraz zaiste o tom nejaká eurosmernica...) Dedina bola široko ďaleko známa ako správna destinácia pre kolieskokorčuliarský šprint cez prekážky. Kto neuspel, mal za ušami...

Na Turiec som už ako päťročný vodil naše husi - väčšinou chodiac s rozkmitanou palicou za nimi, jeden kŕdeľ ma ale údajne zniesol i napredku. (Sedí vec. Odjakživa som vodcovský typ.) Ešte dnes sa hrdo pýšim (chvastúň), že ako husiar by som obstál i v meste. Majstrovsky som vedel kŕdeľ usmerniť zoči voči autobusu, autá boli malinou, aj keď veľa ich nikdy nebolo. U nás skôr stretneš somára.

Od deväťdesiateho siedmeho začali byť Rysule, Maliny a iné kravy na ústupe. Dojiť prestalo byť vecou prestíže. A husi začal ktosi kántriť. (Zaiste „šuhaj, dobrý strelec“ a či sám gróf Villáni?). Dedina, teraz smrdiaca už iba od hnoja, začala byť viac po chuti chatárom. Celkovo dvom, v prepočte na obyvateľa trom.

Ešte stále doma prasce, sliepky, tak rozmýšľam, že toto všetko máte aj vy v meste...

A potom

A potom ešte to kosenie, obracanie sena, hrabanie a žatva. Necibril som sa v tom nikdy príliš, hoci v zásade dedinčan s kosou ešte lepšie vie ako s príborom. Raz ma posadili do traktora pri zvážaní kärovať a ja som nevdojak zaradil dvojku. Dohonili ma a zastavili. Takmer som vyklopil vlečku na poli, napoly s bobkami v gaťoch.

S bratom nás pochytila ako prvých v strednom Turci éra windows-deväťdesiatpätiek. Dlhé roky sme pre celú obec ťukávali a tlačili recepty, žiadosti o dotácie na včely a podobne. Až potom hádam v dvätisíc prvom sme začali fungovať aj ako servisáci a formátovali disky resetom výpinaných počítačov.

Najnovšie

Najnovšie tu v hlavnom meste vyrábam svojej obci stránku. Keď prídem domov pôjdem kosiť trávu. Ale už to vlastne voláme trávnik. So štyrmi kosami s vysokými otáčkami, na elektrinu a možno od leta na benzín (vidíte, kedysi sa vláčila osla a teraz predovšetkým kábeľ).

Nejako sa to už všetko zmenilo. V puberte som sa hanbil a už sa nehanbím. V puberte sa u nás pásli kravy a už sa nepasú.

Dedina je pasé

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Tomáš Prokopčáka

Vy nie ste žiaden antisystém. Ste mainstream

Ako sa nám pod rukami zmenila Európa.

DOMOV

Matica ocenila falošného profesora, boli sme pri tom (video)

Na odovzdávaní bol aj Dankov poradca.

DOMOV

Zsuzsová požiadala o prepustenie z väzby

Zsuzsová je obvinená v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.


Už ste čítali?