Na dedinu rozpomienky (Gýč na tému domov)

Autor: Tomáš Ulej | 8.4.2006 o 20:22 | Karma článku: 11,86 | Prečítané:  5114x

Dve tretiny života som sa za ňu hanbil a teraz cítim ako sa mi preháňa žilami. Ostrmuje ma, keď vystupujem z električky, na Kramároch ma lieči husacou masťou. V Turci rodná obec Socovce. Našiel som ju dnes gýčovito v spomienkach. (Na Obchodnej sa mi pasú husi. Heno zaženiem ich — a s nimi i smútok.)

<a href=Typickí Socovčania so svojim miláčikom . To bolo hlboko v dvadsiatom storočí. Dnes už takých nenájdete. " />Typickí Socovčania so svojim miláčikom . To bolo hlboko v dvadsiatom storočí. Dnes už takých nenájdete.

Z najstaršieho

„Stůj, noho, zasratá místa jsou kamkoli kráčíš!“ parafrázoval sa u nás v Socovciach kedysi v deväťdesiatom piatom Kollár a myslelo sa tým na kravské lajná po cestách. Hrdí majitelia si svoje kravky vyháňali na pašu cez dedinu; venčilo sa však iba počas cesty a na chvost nikto nikomu neuväzoval vysávač. (Ani toaletného papiera vtedy nebolo pre kravy. Teraz zaiste o tom nejaká eurosmernica...) Dedina bola široko ďaleko známa ako správna destinácia pre kolieskokorčuliarský šprint cez prekážky. Kto neuspel, mal za ušami...

Na Turiec som už ako päťročný vodil naše husi - väčšinou chodiac s rozkmitanou palicou za nimi, jeden kŕdeľ ma ale údajne zniesol i napredku. (Sedí vec. Odjakživa som vodcovský typ.) Ešte dnes sa hrdo pýšim (chvastúň), že ako husiar by som obstál i v meste. Majstrovsky som vedel kŕdeľ usmerniť zoči voči autobusu, autá boli malinou, aj keď veľa ich nikdy nebolo. U nás skôr stretneš somára.

Od deväťdesiateho siedmeho začali byť Rysule, Maliny a iné kravy na ústupe. Dojiť prestalo byť vecou prestíže. A husi začal ktosi kántriť. (Zaiste „šuhaj, dobrý strelec“ a či sám gróf Villáni?). Dedina, teraz smrdiaca už iba od hnoja, začala byť viac po chuti chatárom. Celkovo dvom, v prepočte na obyvateľa trom.

Ešte stále doma prasce, sliepky, tak rozmýšľam, že toto všetko máte aj vy v meste...

A potom

A potom ešte to kosenie, obracanie sena, hrabanie a žatva. Necibril som sa v tom nikdy príliš, hoci v zásade dedinčan s kosou ešte lepšie vie ako s príborom. Raz ma posadili do traktora pri zvážaní kärovať a ja som nevdojak zaradil dvojku. Dohonili ma a zastavili. Takmer som vyklopil vlečku na poli, napoly s bobkami v gaťoch.

S bratom nás pochytila ako prvých v strednom Turci éra windows-deväťdesiatpätiek. Dlhé roky sme pre celú obec ťukávali a tlačili recepty, žiadosti o dotácie na včely a podobne. Až potom hádam v dvätisíc prvom sme začali fungovať aj ako servisáci a formátovali disky resetom výpinaných počítačov.

Najnovšie

Najnovšie tu v hlavnom meste vyrábam svojej obci stránku. Keď prídem domov pôjdem kosiť trávu. Ale už to vlastne voláme trávnik. So štyrmi kosami s vysokými otáčkami, na elektrinu a možno od leta na benzín (vidíte, kedysi sa vláčila osla a teraz predovšetkým kábeľ).

Nejako sa to už všetko zmenilo. V puberte som sa hanbil a už sa nehanbím. V puberte sa u nás pásli kravy a už sa nepasú.

Dedina je pasé

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Široký vlastní Váhostav cez majora z ŠtB

Vyšetrovanie ukázalo, že Váhostav pre oligarchu Juraja Širokého vlastní jeho niekdajší nadriadený z americkej misie v ŠtB.

KOMENTÁRE

Prečo Široký skrýva vzťah k firme až na Novom Zélande?

Pýtali sme sa už viackrát, tak len aby sme nevyšli z cviku.

DOMOV

Poznali Gauliedera. Vylučujú, že by spáchal samovraždu

Mal dokumenty, ktoré by boli aktuálne, keby sa zrušili amnestie.


Už ste čítali?