Moje novoročné predsavzatie (Spomienka na Slávik 1997)

Autor: Tomáš Ulej | 1.1.2006 o 23:31 | Karma článku: 10,02 | Prečítané:  4878x

Ako žiačik piateho ročníka Základnej školy v Kláštore pod Znievom som pod vedením pani učiteľky Bartovej nahral na magnetofónovú pásku dve ľudové piesne. Odspieval som ich následne pred okresnou porotou súťaže Zlatý slávik 1997 a vo veľkej konkurencii získal druhé, nepostupové miesto. Tá páska kdesi dlho ležala a dnes sa opäť našla. Môj Silvestrom opotrebovaný hlas v nej nostalgicky zakontrastuje s mojim vtedajším predmutačným zafarbením, detská nevinnosť sa kruto porovná s dospelostnými chorobami ľudskej svinskosti. A predsa sa do očí nakoniec vtlačí novoročná slza uspokojenia. Prečo? Nech už veci bývali akékoľvek, znenazdajky sa mi dnes na oči ukázal ďalší z neodškriepiteľných dôkazov o tom, že som bol kedysi a že možno budem aj dnes. Je to radostné zistenie. Želám ho aj Vám. Namiesto pohľadnice posielam chrapčajúci kus svojej histórie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Z budovy SIS budú sociálne byty pre úradníkov, obec neuspela

Tajná služba sa zbavila prvej budovy, ktorá sa dala odhaliť cez internet. Ministerstvo vnútra tam chcel byty pre zamestnancov v ťažkej životnej situácii.

DOMOV

Dobré ráno: Ráno sa zobudíte a máte zarobené, nemusíte pohnuť prstom

Stačilo by 200 eur, aby sme boli šťastní?

KOMENTÁRE

Chorobopis slobody tlače: Bola to srdcová príhoda

Kontrolovať mocných môžu len autenticky slobodné médiá.


Už ste čítali?