Moje novoročné predsavzatie (Spomienka na Slávik 1997)

Autor: Tomáš Ulej | 1.1.2006 o 23:31 | Karma článku: 10,02 | Prečítané:  4862x

Ako žiačik piateho ročníka Základnej školy v Kláštore pod Znievom som pod vedením pani učiteľky Bartovej nahral na magnetofónovú pásku dve ľudové piesne. Odspieval som ich následne pred okresnou porotou súťaže Zlatý slávik 1997 a vo veľkej konkurencii získal druhé, nepostupové miesto. Tá páska kdesi dlho ležala a dnes sa opäť našla. Môj Silvestrom opotrebovaný hlas v nej nostalgicky zakontrastuje s mojim vtedajším predmutačným zafarbením, detská nevinnosť sa kruto porovná s dospelostnými chorobami ľudskej svinskosti. A predsa sa do očí nakoniec vtlačí novoročná slza uspokojenia. Prečo? Nech už veci bývali akékoľvek, znenazdajky sa mi dnes na oči ukázal ďalší z neodškriepiteľných dôkazov o tom, že som bol kedysi a že možno budem aj dnes. Je to radostné zistenie. Želám ho aj Vám. Namiesto pohľadnice posielam chrapčajúci kus svojej histórie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: V Bratislave sa opäť protestuje proti korupcii

Organizátori na protikorupčný protest pozvali aj premiéra Roberta Fica.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?