O prispievateľských krízach

Autor: Tomáš Ulej | 31.7.2005 o 23:07 | Karma článku: 7,66 | Prečítané:  4309x

Zo starého weblogu "Vôbec nemám dobré obdobie a som rád, že vládzem písať pre zamestnávateľa" napísal pred rokom Marián Jaslovský vo svojom blogu. Marián je, popri nás amatéroch, profesionál nad profesionálov a predsa mu dobre rozumiem. Laco Hruška sa zase sťažuje: "...Nemám chuť, náladu, motiváciu. Je to nedostatkom času alebo proste niet o čom písať? Zbavujem sa návyku blogovať?"

Prvý krát publikované na stránkach osobného weblogu na adrese tomas.disk.sk dňa 15.8.2004

Pisateľských kríz som zažil asi toľko, koľko som v živote popísal článkov. Podľa mojej teórie je prispievateľstva kríza výsostným prejavom dobre vyvinutej sebareflexie. Čo robím, zrejme nerobím najlepšie ako by sa dalo. Človek píšuci na kusy a kilá sa s podobným problémom nikdy nestretne. Kto nepíše pre množstvo a peniaze, toho deň je krízami doslova posiaty. Moje krízy väčšinou začínajú kvôli týmto štyrom dôvodom a zároveň do nich väčšinou aj ústia.

  1. Čo píšem je slabým odvarom toho, čo chcem napísať
    (príznaky: ťažké formulovanie viet, nútený a veľmi zložitý štýl vyjadrovania myšlienok, články nemajú priamo líniu, ťažko sa v nich hľadá bližší a jasnejší zmysel, slová strácajú pôvodný význam a články rovnako, nasledujú depresie, stavy hnevu...).
  2. Čo ja píšem je niečo celkom iné, ako ľudia po mne čítajú
    (príznaky: mnoho kritiky, nepochopenia, diskusie sa plnia nadávkami, pokazené dni, chuť kopať do steny a počítačov, u niektorých naopak stav letargie veľmi podobný dôsledkom užitia omamných a psychotropných látok, depresie)
  3. Veľmi chcem písať, lenže niet o čom...
    (klasická choroba uhorkovej sezóny, príznaky vysvetľuje najlepšie tento článok na Lupe)
  4. Osobné problémy

Ak krízu spôsobí napr. bod číslo jedna, zväčša ho pri ďalších pokusoch niečo zo seba vypudiť sprevádza i dvojka a podobne. Väčšina dlhších kríz začína a končí bodom číslo štyri.

Riešenie krízy

Chuť všetko zahodiť je vlastná pre všetky krízy. Spočíva v tom, že nadobudnete pocit, že nemáte komu čo povedať. Ďalšie prispievanie v takomto stave nie je možné. Rýchle a spoľahlivé riešenie pritom neexistuje. Sú tri skupiny ľudí, ktorí z depiek pomáhajú:

  • zadávateľ článku - môže pomôcť tlačením, vydieraním a hrubosťou.
  • niekto z odbornej verejnosti, kto vaše články číta a veľmi ochotne v príhodnej chvíli povie, že ich miluje, zbožňuje a že keby nie manželky, hádam i s nimi spáva
  • niekto z oblasti osobného života, väčšinou priateľka, manželka, milenka a podobne - síce vás o vašej novinárskej dokonalosti nepresvedčí, no z depresívnych stavov určite pomôže.

Ako ale vravím, kríza nie je prejavom malosti, alebo veľkosti. Pokiaľ zažívame krízy my - chvála bohu a šťastie pre svet. Keď začnú ku krízam spieť i naše články, chráň nás všetkých pán boh.

Tento článok autor napísal v kríze - v snahe o únik.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Vášáryová: Poľsko zažíva svoj mečiarizmus, už sme ho predbehli

Slovensko musí ukázať, že je iné ako susedné krajiny, hovorí bývalá veľvyslankyňa v Poľsku MAGDA VÁŠÁRYOVÁ.


Už ste čítali?